„Kde bolo, tam bolo…“ začína rozprávka. A ak sa v nej vyskytuje švárny šuhaj a princezná, či krásna deva a princ, rozhodne sa končí „…bola veľká svatba, a potom žili šťastne, až kým nepomreli“. A tak mnohé na rozprávkach odchované a na vydaj súce devy čakajú svojho princa na bielom koni, aby tiež dospeli k tomuto šťastnému bodu svojho života. Keď princ dlho nechodí, tak sa uspokoja aj s nejakým iným šuhajom, ktorý je nablízku a k dispozícii, len nech už príde ten veľký deň – 1. deň Nového života, odkedy už budú navždy iba šťastné.
Potom ten deň príde, a po ňom ďalšie, a ajhľa – nie sú všetky šťastné. No nič to, prídu iné túžby a ciele – keď sa mi podarí konečne otehotnieť, keď sa nám konečne narodí dieťatko, keď konečne vyrastie, keď… keď čo? Kedy nastane konečne ten okamih, keď už budeme mať všetko, keď už nebudeme po ničom túžiť, iba „žiť šťastne až do smrti“??
Tak to viem náhodou celkom presne – NIKDY! 😀 Znamená to, že nikdy nemôžeme byť šťastní? Vôbec nie! Že ako to viem? Nuž, tiež som mala túžby a ciele, a očakávala, že ich dosiahnutím získam aj šťastie naveky 🙂 . Akurát to nejako nefungovalo. Podozrivé mi to začalo byť, keď som už mala aj rodinu s deťmi, aj dom pri lese, aj psa, a dokonca aj koňa, a stále nič. Teda nie že by som bola nešťastná, ale… ale bolo tu to povestné ALE. Začala som tušiť, že žiadna ďalšia vec ani udalosť mi nepomôže, a začala som hľadať inde.
Presunula som pozornosť zvonka dovnútra. A wow, našla som to! Alebo aspoň som si to vždy chvíľu myslela – po každej ďalšej knihe, ďalšom kurze alebo seminári som zažívala úžasné A-HA momenty, euforické šťastie, že teraz som to už konečne pochopila, tak odteraz už konečne budem naozaj naveky šťastná! Ale – potvora ALE tu stále so mnou zostáva. Ako je to možné? Prečo nie som stále šťastná, keď som toho už toľko pochopila?
Nuž, vyzerá to tak, že sme tu na Zemi naozaj akoby v škole. Najprv sa učíme abecedu, a Vesmír nás z nej skúša. Keď prejdeme, učíme sa ďalej, prídu ďalšie „ročníky“, ďalšie skúšky. A ďalšie a ďalšie, a učenie nikdy nekončí, a skúšky stále prichádzajú. Už sú na inom leveli, namiesto sčitovania 2+2 riešime diferenciálne rovnice, ale stále je kam sa posúvať. „Viem, že nič neviem“, proste čím vyšší level, tým viac vidíme, koľko tajomstiev ešte Vesmír pred nami ukrýva, koľko sa toho ešte potrebujeme naučiť.
Tento rok bol pre mňa mimoriadne bohatý na skúšky a pochopenia. Až na toľko, že som si urobila rituál, v ktorom som spálila minulosť a stala sa symbolicky novým človekom, a o ďalší mesiac som sa zase dala ostrihať a vlasy som rituálne spálila, aby som sa zbavila starej energie. A odvtedy som ešte niekoľko krát zažila prevratný aha-moment, kedy som všetko KONEČNE pochopila. Naposledy dnes 😀
Takže dnes je pre mňa ďalší 1. deň Nového života. Viem, že to neznamená, že odteraz budem iba sedieť a blažene sa usmievať, práve naopak. Čaká ma veľa práce. A ja sa na ňu teším, ba čo viac – som šťastná. Mám pred sebou projekt, z ktorého som nadšená! Tento rok som totiž dopísala eBook, ktorý som nazvala Tajomstvo feng šuej – 12 praktických krokov k životu vašich snov. A viete čo? Idem si ho sama prejsť, všetkých 12 krokov! Sú to postupy, ktoré sa mi v priebehu rokov osvedčili a v podstate ich priebežne používam, teraz ale idem systematicky a cielene na ne zamerať pozornosť v poradí, v akom to doporučujem aj vám, a posunúť sa na ďalší level 🙂 .
Svoje pokroky, úspechy aj nezdary, budem s vami verejne zdieľať. Je to výzva, kto sa pridá?