Vznik feng shui (feng šuej, feng šu) sa datuje do obdobia pred viac ako 4 000 rokmi. Krajinou jeho pôvodu je Čína. Pôvodne sa využívalo na zvolenie najlepšej polohy pre hrobky - číňania majú svojich mŕtvych predkov vo veľkej úcte. Neskôr sa začalo využívať pre najvhodnejšiu lokalizáciu miesta pre cisársky palác  a všeobecne pre ľudské obydlia. Odborníci na feng šuej tej doby si všímali charakter krajiny - hory, rieky, úrodné polia, ich vzájomnú polohu a tvar. Pôvodné učenie nazývame preto škola tvarov. Neskôr do posudzovania zapojili orientáciu voči svetovým stranám, numerologické a astrologické výpočty, a vznikla takzvaná škola kompasu.

Teória piatich prvkov spolu s princípmi jin a jang tvoria základný stavebný kameň učenia feng šuej. O čo vlastne ide? Celá čínska ideológia je založená na hľadaní a vytváraní harmónie - v tele, v duši, v priestore a tým aj v celom živote.  Deje sa tak prostredníctvom optimálneho prúdenia životnej energie, číňania ju nazývajú "čchi".  Účelom feng šuej je zabezpečiť harmonické prúdenie čchi v našom obytnom priestore - doma, v kancelárii, všade kde  ľudia trávia svoj čas. Využíva  pri tom 5 prvkov - drevo, oheň, zem, kov a voda, ktoré by mali byť vo vzájomnej rovnováhe.

Jin a jang môžeme vnímať ako dve základné a protichodné kvality, ako určitú charakteristiku každého predmetu alebo deja v prírode. Jang predstavuje aktívny princíp, jin naopak pasívny. V čistej forme sa nikdy nevyskytujú, to symbolizuje tá biela bodka v čiernom a čierna v bielom poli. Každý predmet alebo dej obsahuje obe sily, záleží na tom v akom sú vzájomnom pomere. Či predmet alebo dej má jinový alebo jangový charakter záleží tiež od toho, s čím ich navzájom porovnávame, je to teda relatívny pojem.